UM Renegade Scrambler Classic: recenzie servera Motorkáři.cz
Server Motorkáři.cz uviedol zbrusu novú parádnu recenziu na UM Renegade Scrambler Classic. Ak uvažujete o kúpe Scrambleru od UMka, odporúčame si prezrieť a prečítať túto recenziu.
Po dlhšej dobe sa mi dostala do testu klasická štvortaktná stopäťdvadsiatka a naozaj som sa tešil, zvlášť keď bolo jasné, že pôjde o univerzál v prevedení Scrambler. Ako to tak ale na dnešnom globálnom trhu býva, hoci pôvodom a oficiálne od americkej značky UM, s výrobou je to trochu zložitejšia a výsledná cesta k zákazníkovi je prinajmenšom veľmi krkolomná.
Ja, plný očakávaní ako násťročný teenager, sadám do sedla a vyrážam s týmto motocyklom Renegade Scrambler Classic na redakčný test. Ľudí majú radi príbeh a aj ja si ho s chuťou prečítam, ale zároveň rád uvádzam veci na pravú mieru a minimálne rád pozerám pod pokrievku aktuálneho diania a toho, čo vidím v reáli pred sebou. V dnešnom globálnom svete, ktorý je plný informácií na jedno kliknutie, to zas nie je také zložité, ale mnoho vecí môže byť často minimálne ľahko zavádzajúcich.
Hoci skutočne UM pochádza z USA a zakladatelia – rodina Villegasovcov – značku zaregistrovala prvýkrát na patentovom úrade na začiatku milénia, s ostatnými informáciami minimálne pre modely v európskom meradle by som bol už trochu triezvejší. Zhodneme sa asi na tom, že hlavné motto je plnené – dodávať motocykle pre všetkých, s aktuálnymi bezpečnostnými prvkami av peknom vzhľade. To sa myslím darí. Pravdou tiež je, že v Európe je značka od roku 2016 a pomerne úspešná, hlavne vďaka dobre nastavenej cenovej politike. Motocykel je však kompletne montovaný v Indii z čínskych dielov.
V Európskej únii vládnu emisné normy a nie je teda zas toľko prekvapením, že sitom prešli u tejto značky zameranej na americký kontinent a Áziu iba modely v stopäťdvadsiatkovom prevedení. Motocykle sú v tomto objeme dodávané hneď v troch motorizáciách a dostať ich v ČR celkovo v 12 rôznych modeloch. Najlacnejší naháč Xtreet disponuje najslabším vzduchom chladeným motorom s výkonom 7,2 kW, ktorým je osadený cruiser Renegade Sport s tvarmi pripomínajúcimi H-D Sportster. Tieto dva modely sú potom v ponuke nasledované radom ďalších modelov Renegade, ktoré sú už vybavené silnejším, kvapalinou chladeným motorom s výkonom 9 kW. Obe tieto motorizácie disponujú päťstupňovou prevodovkou.
Lenže Renegade nie sú iba cruisery. Výnimku tvorí práve testovaný Renegade Scrambler Classic, ktorý je vybavený, rovnako ako celý rad DSR, výkonnejším kvapalinou chladeným motorom v licenčnom prevedení Piaggio s výkonom 11 kW a šesťstupňovou prevodovkou. Ak si hovoríte, kde ste ten motor a vlastne celý motocykel už videli, tak to nie je naozaj iba zdanie. Tento Scrambler je totiž od začiatku do konca Derbi Mulhacén. Rovnako ako sú modely rady DSR akurát inak nazvané Derbi Terra a Senda DRD. Čo nás teší, že sa tieto motocykle dajú zase kúpiť, aj keď pod inou značkou a s inou krajinou výroby, pretože vždy patrili medzi stopäťdvadsiatka medzi to najlepšie.
Späť ale k testovanému motocyklu. Ten rozhodne nevyzerá zle a nezaprie jasnú príslušnosť ku kategórii Scrambler. Navyše v olivovo zelenom prevedení v kombinácii s hnedou farbou sedla as čiernym prevedením ráfikov a podvozku vyzerá naozaj pekne. Jednoduché ovládače a minimalistický digitálny panel potom len dopĺňajú veľmi strohý celok. Proti prúdu tu idú snáď len ľahko avantgardné, ale inak veľmi pekné a prehľadné zrkadlá, aké poznáme z F.B Mondialu HPS. Celkovo ide však o klasiku danej kategórie a vďaka jasne definovanému rozpočtu nebolo príliš možností na rozlet. Dominantou a jasne určujúcim prvkom je potom vpredu väčšie združené svietidlo s čírou optikou.
Nezostáva nič iné, než zasadnúť a vyraziť. Jazdec sedí na pohodlnom a vcelku dobre polstrovanom hnedom sedle. Pod ním príliš miesta nenájdete a skrýva tak akurát priestor na lekárničku. Celkové prevedenie vnímam skôr pozitívne, aj keď je pravdou, že niektoré diely by možno zniesli o chlp lepšie zlícovanie. O finálnom vyvedení niektorých elektrických krytiek a prvkov v spojení s ich ochranou proti vode by sme z dlhodobejšieho pohľadu asi tiež diskutovať. Avšak podľa toho, ako som sa mohol osobne presvedčiť a vidieť, niektoré veci sú možno aj záležitosťou finálnej výstupnej kontroly vo fabrike samotnej av konečnej fáze aj napríklad v dôslednosti pri kompletizácii každého stroja pred uvedením do prevádzky. Okrem testovaného olivového (zeleného) prevedenia je v ponuke ešte variant v oranžovej a temne čiernej farbe. Pre doplnenie sa pristane povedať, že mimo európskeho kontinentu je motocykel k dispozícii aj v 150-kubíkovej verzii.
Dosť bolo ale tančekov v sedle a okolo motocykla. Otáčam kľúčikom v zapaľovaní a štartujem. Podľa očakávania prichádza klasický cvrkot stodvadsaťpäťkového jednobuchu, ktorý ide lačne za plynom. Od 11kW motora, presne padnúceho do kategórie A1, nemám prehnané očakávania, ale už po pár metroch je jasné, že to bude v rámci možností jedna z hlavných predností tohto motocykla. K požadovaným výkonom treba motor samozrejme tlačiť neustále na hranu a so šesťstupňovou prevodovkou riadne cvičiť. Hoci bol motocykel v podstate vybalený z krabice, netrpel surovým dojmom a všetko z hľadiska motorizácie fungovalo úplne bezproblémovo. Pri hmotnosti s plnou nádržou okolo 120 kg plus jazdec nie je v štvortakte príliš priestoru na veľké divočenie a treba si tak každý manéver a predovšetkým prípadné predbiehanie samozrejme náležite rozmyslieť. Ale to je jednoducho život so stodvadsaťpäťkou a táto práve je jedna z tých najvýkonnejších. Pritom dokáže v pohode jazdiť so spotrebou okolo 3,5 litra na sto.
Prednosťou je samozrejme veľmi jednoduchá ovládateľnosť, ktorú zužitkujete predovšetkým pri jazde v meste v kolónach a na nekvalitnom povrchu, kde sa dá veľmi ľahko vyhnúť nečakaným prekážkam a výmoľom. Podvozok funguje veľmi dobre, poskytuje slušnú odozvu av tomto univerzálnom prevedení s vami prejde ľubovoľnú poľnú cestu so šotolinou a výmoľmi bez problémov. Skrátka pokiaľ si potrebujete niekde rýchlo odbočiť a skrátiť si cestu akoukoľvek cestou necestou, tento motocykel to zvládne bez väčších ťažkostí.
Všetko je to samozrejme veľa hore-dole a vy radíte ako o život. Sympatické je, že motor príliš nevibruje ani pri vysokých otáčkach do riadidiel a stúpačiek a pri občasných výletoch na šotolinu nemáte pocit, že tam veľkú časť motocykla vrátane seba samého postrácate. Pri mojej výške okolo 182 cm si pripadám síce na motocykli ľahko ako osa na cukríku, ale tvrdiť po 130km jazde v kuse, že by som sa cítil nekomfortne a výrazne unavený, by bolo nespravodlivé. Samozrejme motocykel je koncipovaný skôr ako lokálny stroj na pár kilometrov, ale rovnako dobre môže poslúžiť začínajúcim teenagerom a svojou prívetivosťou a nižšou stavbou s nízkou hmotnosťou v kombinácii s dobrou ovládateľnosťou poteší určite aj nižšie postavy.
Zavedení výrobcovia po konci éry 2T v niektorých ohľadoch začali segment stopäťdvadsiatok ľahko opúšťať a sústreďujú sa skôr na vyššie objemy okolo 250-300 cm3 alebo na výrobu skútrov. Svoj priestor na trhu tak stále častejšie, napríklad aj v licenčnom prevedení, získavajú značky ako UM, ktoré sa naopak na podobný typ strojov začali špecializovať. Ako je vidieť podľa predajov, ale aj záujmu, celkom sa im to darí, pretože kategória A1 je pre nemalú skupinu nových motorkárov štartovacou čiarou a donekonečna recyklovať rokmi preverené a nesmrteľné 2T bazárové modely sa nedá (najmä keď nemajú 11 kW). Samozrejme, vždy nejde všetko úplne hladko, hlavne s ohľadom na prostredie, kde sú často vyrábané. Pokiaľ zhodnotím tento UM ako celok, aj napriek peripetii z brzdovým systémom, ktorý má určite riešenie, je to veľký univerzál. Aj napriek pár drobností by som ako mladý teeneger určite nemal problém tento stroj pustiť do svojej garáže. Cena testovaného modelu je stanovená na 79 900 Sk, čo je navyše podstatne menej, než stával, keď sa ešte volal Derbi Mulhacén. Za 15-koňovú stodvadsaťpäťku v tomto dizajne je to veľmi príjemné.
Copyright © Motorkari.cz
